Japonskí kresťanskí mučeníci

Počiatky kresťanstva v Japonsku

Počiatky šírenia kresťanskej viery na japonských ostrovoch sa spájajú s účinkovaním španielskeho jezuitu Františka Xaverského. V roku 1541 z poverenia pápeža vyplával na more, aby pôsobil v portugalských kolóniách. Na území dnešnej Malajzie sa v roku 1547 stretol so samurajom Jadžiróm a jeho dvoma sluhami. V tom čase bolo Japonsko pre Európu ešte úplnou neznámou. Veď prví Európania – Portugalci vstúpili na jeho pôdu až v roku 1543. František sa rozhodol, že sprostredkuje Kristovo učenie i Japoncom.

V roku 1549 sa nalodil spolu s Jadžiróm, ktorý medzičasom prijal kresťanstvo, a pristáli spolu v Kagošime na ostrove Kjúšú. Tamojšie knieža – daimjó Takahisa prijal Františka s veľkou ochotou a dovolil mu hlásať kresťanskú vieru. Za rok sa mu podarilo obrátiť asi sto ľudí. V meste Nagasaki si získal priazeň ďalšieho daimjó menom Ouči, ktorý mu dal do užívania i jednu starú pagodu pre päťsto novokresťanov. Z Nagasaki putoval do mesta Óita, kde nadchol svojím učením tamojšieho daimjó Sórina. V januári 1552 bol však František odvolaný do Indie a odtiaľ do Číny, v ktorej chcel rozosievať kresťanské učenie. Po dlhotrvajúcej chorobe napokon v tom istom roku na malom ostrove v blízkosti Číny zomiera. Po dvojročnom pôsobení Františka Xaverského ostali v Japonsku štyri malé obce veriacich, spolu asi dvetisíc ľudí v Kagošime, Nagasaki, Jamaguči a Óite. Hoci sa František do Japonska už nevrátil, hlásanie evanjelia pokračovalo prostredníctvom ďalších misionárov i nových japonských kresťanov. Po dvadsiatich rokoch už bolo v Japonsku tridsaťtisíc katolíkov a mali štyridsať kostolov. Nastala etapa hromadných obrátení. Kresťanmi sa stali aj viaceré kniežatá- daimjóovia , po nich aj ich samuraji a napokon pospolitý ľud. Na ostrove Kjúšú sa teda celé kniežatstvá stali kresťanskými.

Zvrat v pomerne hladkom prenikaní kresťanstva na japonské územie nastal po tom, čo sa na čelo ríše postavil Tojotomi Hidejoši. Bol to šogún s veľkými dobyvačnými plánmi, ktorý bol z politických dôvodov spočiatku k misionárom priateľský. No keď videl, ako daimjóovia na ostrove Kjúšú obchodujú s Portugalcami a ako im Portugalci predávajú i množstvo zbraní a že z viacerých území a prístavov v Indii si už Portugalci urobili svoje kolónie, začal si namýšľať, že to isté sa stane jedného dňa i s Japonskom a že misionári by mohli byť portugalskými špiónmi. V roku 1587 vydal šogún Tojotomi Hidejoši edikt, ktorým prikazoval misionárom opustiť japonské ostrovy. V tom čase žilo v Japonsku už dvestotisíc kresťanov. Aj napriek zákazu prišli do Japonska v roku 1593 traja španielski františkáni, ktorí za krátky čas postavili aj tri nemocnice v hlavnom meste Kjóto, v Ósake a v Nagasaki. Ľudia ich mali pre ich obetavosť veľmi radi, no ich priveľká verejná horlivosť bila do očí. Upozorňovali ich aj niektorí vládni úradníci, aby sa miernili vo svojom úsilí, lebo na šogúna a jeho poradcov to pôsobí ako provokácia. Na jeseň roku 1596 uviazla na plytčine pri ostrove Šikoku španielska loď plaviaca sa z Filipín do Mexika. Kapitán sa šiel ospravedlniť šogúnovi, ale ten ho odmietol a loď skonfiškoval pod zámienkou, že Španielsko sa chce zmocniť Japonska. Po tomto čine Tojotomi Hidejoši začal otvorene a krvavo prenasledovať kresťanov. 9. decembra 1596 dal uväzniť 6 Japoncov-františkánov, 15 japonských veriacich a troch miništrantov vo veku 11, 13 a 14 rokov. Šogún ich všetkých dvadsiatich štyroch odsúdil na trest smrti ukrižovaním. Ich mučenie sa začalo v meste Meaku, kde každému z nich odrezali ľavé ucho. Potom ich viezli na vozoch do Nagasaki pomedzi zástupy kresťanov, ktorých to malo zastrašiť. Dvaja odvážni veriaci sa usilovali uľahčiť väzňom poslednú cestu. Strážcovia ich však zdrapili a pripojili k odsúdeným. Počet mučeníkov tak vzrástol na dvadsať šesť. Úmorná cesta do Nagasaki trvala celý mesiac. Poprava sa konala 5. februára 1597 na vŕšku Tatojama, kde už bolo postavených 26 krížov. Mučeníci oblečení do bielych šiat jeden druhého povzbudzovali, iní sa ticho modlili. Medzitým sa pripravili vojaci s dlhými kopijami. Ku každému krížu pristúpili dvaja z nich a na povel prebodli kopijami hruď odsúdencov sprava i zľava. V roku 1862 boli mučeníci z Nagasaki vyhlásení za svätých. Po druhej svetovej vojne bol na ich počesť na vŕšku Tatejama postavený kostol, pomník a zriadené múzeum.

Prenasledovanie japonských kresťanov však spomínanou smutnou udalosťou neskončilo. V septembri roku 1622 na hranici upálili ďalších dvadsiatich piatich. Medzi nimi boli aj malé deti horiace v náručiach svojich matiek. Pred svojou popravou však museli byť svedkami popravy približne tridsiatich iných kresťanov. Odhaduje sa, že do začiatku 18.storočia prišlo pre svoju vieru o život okolo dvestotisíc kresťanov, ako aj všetci misionári pôsobiaci v krajine kvitnúcich sakúr. Cirkev bola takmer zničená. No keď po vyše dvesto rokoch prišli misionári opäť do krajiny, našli v okolí Nagasaki viacero kresťanských skupín, ktoré vytrvali bez kňazov a spojenia s ostatnou cirkvou.

Tento príspevok uverejňujeme s láskavým dovolením našej priateľky Janky Šoucovej.