Výmena darov

O TOM, AKO, KEDY, KOHO A ČÍM OBDAROVAŤ

Výmena darčekov v Japonsku je komplexný sociálny akt riadiaci sa zložitými pravidlami. Tie určujú, kto má obdarovať koho, pri akej príležitosti, aký druh daru je vhodný a akým spôsobom treba dar opätovať. Peniaze, ktoré priemerná japonská rodina utratí za rôzne dary, tvoria pomerne veľkú časť jej rozpočtu. Štatistika ukazuje, že podľa počtu príležitostí na obdarovanie alebo prijatie daru a tiež množstva peňazí utratených za dary patrí Japonsku jedno z prvých miest na svete.

Tradične mali dary v Japonsku náboženský alebo magický význam. Jedlá a nápoje obetované bohom sa neskôr konzumovali počas hostín a zdieľaním jedla sa na hostí aspoň sčasti preniesla božská sila a energia. Verilo sa, že jedlé dary mali silu navrátiť chorým zdravie.

Na Nový rok japonské deti dostanú peňažný dar otošidama. Rodičia, starí rodičia, príbuzní i priatelia dávajú deťom peniaze v pestrofarebnej obálke a darovaná suma dosahuje v prepočte aj niekoľko desiatok eur. Hoci toto obdarovávanie nie je recipročné, láskavosť sa darcovi vracia počas roka inými spôsobmi.

Čúgen je dar viažuci sa k budhistickému sviatku Bon v polovici leta. Ide o sviatok podobný Dušičkám a tradične sa pozostalým posielali obetné dary pre duše zosnulých. Dnes má tento sviatok skôr svetský charakter. Čúgen patrí k najvýznamnejším príležitostiam na vzájomné obdarovávanie sa, čo podporujú aj polročné odmeny, ktoré v tomto období dostávajú zamestnanci firiem. Tradične sa darovali rezance, oblečenie a obuv, firmy posielali zákazníkom uteráčiky a vejáre. Potraviny sú stále veľmi populárne. Dary sa nevymieňajú v rámci rodiny, obdarovávajú sa nadriadení alebo ľudia s vyšším sociálnym statusom, napríklad učiteľ, šéf a podobne. Dar je vlastne vyjadrením vďaky, preto sa neočakáva jeho opätovanie.

Seibo, podobne ako čúgen, je vyjadrením vďaky za pomoc a láskavosť počas celého roka. Koncom roka dostanú dar lekár, učiteľ, šéf a ďalší ľudia na spoločensky vyšších miestach, voči ktorým sa darca cíti byť zaviazaný. Vymieňajú sa dary medzi rodinami alebo medzi firmami. Seibo je najvýznamnejšou príležitosťou v kalendári dávania darov, hoci mnohí ľudia nemajú tento zvyk v obľube. Nepochybne preto, že je považovaný takmer za povinnosť a je tiež finančne náročný. Koncoročné odmeny pre pracovníkov firiem prispievajú k utrácaniu, často väčšia časť odmien padne za obeť darom. Z tradície sa tak stala komerčná záležitosť, z ktorej ťažia najmä predajcovia potravín a darčekových predmetov. Tí ponúkajú rôzne špeciálne služby pre zákazníkov, a tak namiesto osobného odovzdania daru je možné využiť doručovacie služby a podobne.

Významné okamihy života si tiež vyžadujú špeciálne, zväčša materiálne dary alebo peniaze. Také sú napríklad dary pre novonarodené dieťa, dary pri príležitosti dosiahnutia plnoletosti, dary pre novomanželov alebo kondolenčné dary. Pravidlá stanovujú, aký dar a akou formou sa odovzdá, v prípade peňažného daru je určená výška sumy podľa vzťahu darcu a obdarovaného. Očakáva sa, že osoba s vyšším statusom prinesie drahší dar. Pri podobnej príležitosti sa dar opätuje. Napríklad kondolenčný dar je suma peňazí presne stanovená podľa vzťahu medzi darcom a zosnulým. Darca túto sumu vloží do špeciálnej obálky a na pohrebe ju odovzdá na mieste na to určenom. Ide o recipročný druh daru, rodina by tento dar mala vrátiť a mal by byť vo výške jednej tretiny až polovice kondolenčného daru.

Mimai je druh daru určený chorým alebo ľuďom postihnutým katastrofou, ako napríklad požiar, ako vyjadrenie ľútosti a podpory v ťažkej životnej situácii. Tieto dary sú očakávané medzi ľuďmi v bližšom vzťahu, ale sú bežné aj medzi kolegami a môžu mať materiálnu aj nemateriálnu podobu. Očakáva sa ich opätovanie, keď sa darca bude nachádzať v podobnej situácii.

Mijage sú suveníry z ciest pre rodinu, priateľov a kolegov. Majú podobu lokálnych špecialít z miesta, kam človek cestoval, či už v podobe jedla alebo tradičných výrobkov. Hoci ide o maličkosť, mijage sa vždy očakáva a vzhľadom na povahu tohto daru je mijage vždy opätovaný. Mijage súvisí s darom sembecu, ktorým sa obdaruje osoba odchádzajúca na výlet, pracovnú cestu, štúdiá alebo pobyt v zahraničí. Tento peňažný dar má obdarovanej osobe pomôcť pokryť cestovné náklady a očakáva sa, že obdarovaný ho vráti formou suveníru – mijage.

Japonci venujú darom veľkú pozornosť. Dôkladne zvažujú, aký dar je vhodný pre konkrétnu osobu, najmä pri významnejších príležitostiach. Balenie darov možno označiť za druh umenia. Obal má najmä potešiť oko, preto je jeho estetická stránka dôležitejšia než u nás, kde dary balíme kvôli efektu prekvapenia po rozbalení.

K samotnému úkonu odovzdávaniu a prijímaniu daru v Japonsku sa viažu rôzne pravidlá. Dar odovzdávame aj prijímame oboma rukami. Podľa typu daru alebo balenia by mal byť otočený smerom od darcu k obdarovávanému. Tradične sa nepatrí dar hneď rozbaliť, najmä pred väčšou skupinou ľudí. Podľa niektorých vysvetlení to súvisí s tým, že je veľmi neslušné voči darcovi, ak papier, ktorý bol starostlivo vybraný a do ktorého bol darček pozorne zabalený, roztrháme na márne kúsky. Iná teória tvrdí, že zvyk nerozbaľovať darček priamo pred darcom súvisí s tým, že v Japonsku sa nepatrí otvorene vyjadrovať emócie pred inými ľuďmi.

Je zrejmé, že dar je v Japonsku významné sociálne gesto, o čom svedčí i bohatý slovník označujúci rôzne druhy darov. Hranica medzi nezištným obdarovaním a úplatkom je v Japonsku veľmi tenká, obzvlášť v prípade darov, ktorými sa vopred ďakuje za láskavosť alebo službu. Akékoľvek motívy vedú darcu k odovzdaniu daru, je to takmer vždy súčasné vyjadrenie vďaky, úcty, materiálnej pomoci a splnenie dôležitej sociálnej povinnosti.