Ukijo-e

OBRAZY POMINUTEĽNÉHO SVETA

Umelecký smer obdobia Edo tvorený predovšetkým drevorezmi získal popularitu nielen v Japonsku, ale významne ovplyvnil aj umenie impresionistov a post-impresionistov v Európe. Najznámejšími sa stali drevorezy vytvorené v období medzi koncom 17. a polovicou 19. storočia počas tokugawského šogunátu. Mená majstrov ukijo-e ako Hokusai, Utamaro a Hirošige sú svetoznáme.

Výraz ukijo-e možno preložiť ako „obrazy pominuteľného sveta.“ Termínom pominuteľný svet sa označovali mestské štvrte plné nespútanej zábavy a uvoľneného života. Radosť a zábava znázornené na drevorezoch mali za cieľ oslobodiť mestského človeka od života plného obmedzení a prekážok. Korene ukijo-e možno nájsť v ilustrovaných knihách, kde text dopĺňali obrázky. Neskôr sa z obrázkov stali samostatné obrazy vytlačené na hárku papiera ako pohľadnice alebo plagáty, ktoré boli bežne dostupné.

Ukijo-e vznikli v mestskom prostredí Kjóta a Ósaky a tematicky nadviazali na maľby zobrazujúce zábavné štvrte miest, príručky sexu explicitne zobrazujúce milostné scény a obrázkové knihy s portrétmi známych kurtizán a krásavíc. Neskôr sa tlač preniesla do Eda (dnešné Tokio), kde dosiahla mimoriadnu kvalitu a popularitu. Rozšírenie a obľuba ukijo-e súviseli s divadelnou formou kabuki. Ich rozvoj bol vzájomne prepojený, ukijo-e sa postupne stali vizuálnym katalógom kabuki hercov, ich populárnych póz a výstupov, čím pomohli rozšíriť a popularizovať kabuki.

Drevorez bol výsledkom spolupráce štyroch osôb: maliara, rytca, tlačiara a vydavateľa. Výroba drevorezov začínala pri doske dreva, obyčajne čerešňového. Na dosku sa prilepila kresba na hodvábnom papieri, ktorú jemnými ťahmi pripravil maliar. Rytec vyrezal línie a vyrýpal plochy, ktoré sa nemali otlačiť. Farba sa spočiatku nanášala ručne, až v polovici 18. storočia sa vyvinula technika farebnej tlače. Tlačiarova práca bola veľmi náročná, od jeho majstrovstva záležala sýtosť i škála farebných tónov. Technika drevotlače sa postupne zdokonaľovala a v období vrcholu ukijo-e umožňovala dosiahnuť širokú škálu farieb, ich harmonické zladenie a tiež rôzne detaily a vzory.

Japonské drevorezy majú niekoľko typických čŕt: sú ploché, nemajú hĺbku. Umelci sa nesnažili o ilúziu trojrozmerného priestoru, objem znázornených predmetov je potlačený. Ukijo-e nevyužíva tieňovanie, lebo by sa tým potlačila požadovaná plochosť obrazu. S plochosťou súvisí aj poloha umelca pri tvorbe – japonský umelec nad svojím dielom sedel a nevidel ho z rôznych uhlov a vzdialeností. Divák by mal obraz sledovať tiež z pomerne krátkej vzdialenosti.

Ukijo-e malo dokonale premyslenú kompozíciu. Spodná časť diela mala byť pocitovo najbližšie k divákovi, vrchná časť obrazu sa od neho vzďaľovala. Preto sa aj línie zbiehajú smerom k divákovi. Majstri ukijo-e dokonale narábali so štetcom, čo im umožnilo rýchlo a presne zvládnuť linky. Vďaka dominantným čiernym linkám bolo možné izolovať siluetu postavy od pozadia. Typickou technikou pre ukijo-e bolo tzv. zrezanie objektu, kedy sa na ploche obrazu nenachádza celý objekt, ale len jeho časť. V rámci drevorezu sa tak dalo vytvoriť viac vrstiev a upriamiť pohľad diváka žiaducim smerom.

Spomedzi najčastejších námetov možno spomenúť portréty hercov divadla kabuki, vyobrazenia kurtizán a meštianok v elegantných pózach alebo pri rôznych činnostiach a krajinky. Herci boli zobrazení s výrazom typickým pre konkrétnu postavu, ktorú predstavovali v divadle, neboli to civilné portréty. Majstri ukijo-e dokázali prostredníctvom detailov tváre dokonale vystihnúť charakter postavy a vytvoriť veľmi realistický a živý obraz. Postavy krásnych žien a kurtizán vynikali ladnými siluetami a elegantnými pózami. Dômyselnou prácou s detailmi majstri ukijo-e dali postavám emócie, dynamiku a zdôraznili krásu pohybu pri vykonávaní bežných, často úplne triviálnych úkonov. Obdivuhodne sa tiež podarilo zachytiť nádherné vzory látok na kimonách. Prvé drevorezy zobrazujúce krajinu spôsobili senzáciu, keďže tematicky boli úplne odlišné od populárnych portrétov. Nekonečné pohľady na sopku Fudži, scény s dažďom alebo padajúcim snehom a množstvo ďalších obľúbených scenérií očarili divákov. Ďalšie obľúbené motívy boli príroda (kvety, vtáky, mušle alebo hmyz), výjavy zo zábavných štvrtí a každodenného života.

Jedným z dôvodov popularity ukijo-e bola ich dostupnosť, keďže sa vyrábali masovo. Mešťania neboli bohatí, ale túto formu umenia si mohli dovoliť. Svojimi námetmi boli drevorezy určené práve mestským ľuďom, lebo zobrazovali to, čo im bolo blízke. Obdivovateľov zo Západu spočiatku očarila ich exotická krása, taká odlišná od tradičných diel západného umenia. Krása pominuteľného sveta ukijo-e však nevyprchala a má stále množstvo priaznivcov na celom svete.