ŠAZAI

OSPRAVEDLNENIE ŠAZAI

Slovo šazai sa skladá z dvoch znakov. Ša znamená „ospravedlniť sa“, význam znaku zai je „vina“ alebo „hriech“. Pojem šazai, čiže ospravedlnenie, má v komunikácii Japoncov osobitne významné postavenie.

Ľudia zo západných i stredoeurópskych kultúr o Japoncoch hovorievajú, že sa často ospravedlňujú. Niekedy sa im vidí, že Japonci sa ospravedlňujú aj v takých momentoch, v ktorých by to oni sami neurobili. Japonci zase o západniaroch hovorievajú, že nevedia prejaviť úprimnú ľútosť, namiesto toho majú vždy naporúdzi výhovorku.

Súvisí to s tým, čo sa v danej kultúre považuje za prijateľné alebo žiaduce. U nás považujeme za dôležité situáciu vysvetliť, a tým vec uviesť na pravú mieru. Zdôvodnením toho, čo sa stalo, nepriamo obhajujeme vlastné postavenie v situácii a to vnímame ako ospravedlnenie.

V Japonsku sa však dôraz kladie na sociálny rozmer komunikácie. Dôležité je prejaviť empatiu, a tak v komunikácii vytvoriť harmóniu. Ospravedlnenie sa považuje za dôležitý prvok na vyjadrenie toho, že sme schopní vec vnímať aj z pohľadu partnera. Preto sa Japonec ospravedlní často aj vtedy, keď negatívnu situáciu priamo nezavinil. Poškodená strana zase pocíti úľavu, lebo vie, že je pochopená.

Či treba k ospravedlneniu dodať aj vysvetlenie, záleží na konkrétnom prípade. Napríklad, keď človek vojde neskoro do miestnosti, kde prebieha vyučovanie alebo schôdza, ospravedlní sa a ticho si sadne na svoje miesto. Ďalší komentár či zdôvodňovanie sa v takej chvíli považujú za rušivé. Keď však podriadený mešká s odovzdaním úlohy nadriadenému, určite je vhodné podať aj riadne vysvetlenie. Lepšie však vyznie, keď vysvetlenie nasleduje až po ospravedlnení. Inak by mohlo byť chápané ako výhovorka. Prejavením ľútosti hneď v úvode zohľadníme partnerove pocity a dáme najavo, že si uvedomujeme nepríjemnosť celej situácie. Ospravedlnenie tiež pôsobí obmäkčujúco, preto ho možno považovať za istú stratégiu na predchádzanie konfliktom.

Šazai má v japonskej komunikácii verbálnu i neverbálnu formu. Najznámejším výrazom je sumimasen, čiže „prepáčte“. Okrem neho existuje množstvo menej formálnych i oveľa formálnejších slov až po komplikované zdvorilé frázy, používané v písomnej komunikácii. Neverbálne sa ospravedlnenie vyjadruje poklonou. Čím väčší je prečin alebo potreba dať najavo ľútosť, tým je poklona hlbšia a dlhšia. V extrémnych prípadoch si vinník kľakne na kolená a čelom sa dotkne zeme.

Ak sa nejaká spoločnosť alebo známa osoba previní proti verejnému záujmu, je zvykom usporiadať tlačovú konferenciu s názvom šazai kaiken. Jej cieľom je verejné vyjadrenie ľútosti. Urobí tak napríklad dopravná spoločnosť, ktorej vlak sa vykoľajil a spôsobil verejnosti ujmu, alebo môže ísť o známeho herca, ktorý podľahol drogovej závislosti. Verejné ospravedlnenie šazai kaiken sa v japonskej spoločnosti vníma ako povinné spoločenské gesto a médiá mu vždy venujú veľkú pozornosť. Jeho priebeh má charakter rituálu. Na úvod pred kamery a fotoaparáty predstúpi vedenie spoločnosti, aby dalo najavo, že zodpovednosť je vnímaná na najvyšších miestach. Potom odznejú slová ospravedlnenia adresované všetkým poškodeným. Vzápätí všetci vstanú a nasleduje spoločný dlhý a hlboký úklon. A hoci sa medzi postihnutými vždy nájdu ľudia, ktorí povedia, že ospravedlnením sa vec nevyrieši, ak by spoločnosť šazai kaiken neusporiadala, všetci by mali pocit, že si nesplnila svoju povinnosť.

Na záver spomeňme zaujímavosť, ktorá súvisí s ospravedlnením a poďakovaním. Hoci má japončina dostatok výrazov s významom „ďakujem“, v istých situáciách je vhodnejšie poďakovanie vyjadriť prostredníctvom termínu „prepáčte“. Japonci tak robia vtedy, keď cítia, že druhý človek im prejavil láskavosť, pričom seba zaťažil, hoci nemusel. Napríklad, ak učiteľ namiesto toho, aby dal rozdať učebný materiál študentom, rozdá materiál sám, študent mu pri prijímaní povie sumimasen, čiže „prepáčte“. V tomto kontexte sa sumimasen vníma ako poďakovanie. Študent však uprednostní výraz „prepáčte“, pretože si uvedomuje učiteľovu námahu, za ktorú má vnútornú potrebu sa ospravedlniť.