Onsen

ONSEN OSVIEŽI MYSEĽ AJ TELO

Vďaka geografickej polohe v seizmicky aktívnej oblasti sa na území japonských ostrovov nachádza približne 2300 geotermálnych prameňov. Japonskú záľubu v ich využívaní dokazujú aj staré miestne kroniky. Ich záznamy hovoria o množstve návštevníkov prichádzajúcich do kúpeľov liečiť svoje telo i dušu. Mnohé horúce pramene objavili a propagovali budhistickí a šintoistickí mnísi cestujúci po krajine. Horúce pramene totiž využívali na očistné rituály, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou pôvodného domáceho náboženstva šintó a tiež buddhizmu, ktorý do Japonska prišiel v 6. storočí. Farmári a rybári prichádzali do kúpeľov počas celého roka, aby v rituálnom kúpeli slávili jednotlivé sezónne udalosti, akou bol zber úrody či Nový rok.

V 18. storočí začali lekári skúmať medicínske možnosti využitia horúcich prameňov, ich blahodarný vplyv na človeka a ich schopnosť pomôcť v liečbe rôznych ochorení. Pod vplyvom rozvoja európskej balneoterapie sa v 19. storočí urobila chemická analýza prameňov a postupne sa systematizovalo ich štúdium a využitie. Povojnová popularizácia turizmu priniesla rapídny rozvoj kúpeľných oblastí, ktoré sa pre turistov stali hlavnou atrakciou. V súčasnosti je takmer 70 kúpeľných rezortov uznaných za národné liečebné a rekreačné oblasti.

Hoci hlavným spôsobom využitia horúcich prameňov je kúpeľná liečba, oddych a rekreácia, niektoré slúžia aj iným účelom. Používajú sa na vykurovanie, prípravu jedla, vyhrievanie skleníkov s tropickými rastlinami, výrobu ryžovej pálenky saké alebo sójovej pasty miso. Potrubia s horúcou vodou z prameňov vedúce pod cestami sa na niektorých miestach v zime používajú na topenie snehu, ktorý by mohol zamŕzať a komplikovať dopravu. Moderná doba priniesla využitie prameňov s veľmi vysokou teplotou ako zdroje geotermálnej energie na výrobu elektriny.

Až do príchodu komodora Perryho v polovici 19. storočia boli kúpele spoločné pre mužov a ženy, keďže nahota v tom čase nebola v japonskej spoločnosti tabu. Pod vplyvom západných mravov bolo nariadené oddelené kúpanie a táto norma pretrvala dodnes. Spoločné kúpanie, teda tradičné bez plaviek, je v súčasnosti veľmi zriedkavé, možno ho nájsť skôr na odľahlých miestach japonského vidieka alebo pri vonkajšom kúpaní. Ak ide viac o rodinný zábavný park než kúpele, je nutné obliecť si plavky.

Tradične boli onseny verejnými kúpeľmi, kde sa stretávali rôzne spoločenské vrstvy. Samuraji niekedy odmietali zdieľať kúpele s nižšími vrstvami, preto boli pre nich vybudované oddelené nádrže s vodou. Dodnes v niektorých kúpeľoch visia tabule oznamujúce návštevníkom, ktorá slávna osobnosť japonskej histórie sa namočila v miestnom horúcom prameni. Okrem verejných kúpeľov sú dnes horúce pramene súčasťou tradičných aj moderných hotelov a turistických rezortov. Návšteva onsenov je v Japonsku mimoriadne obľúbená najmä počas leta, Nového roku a sviatkov. Hostí priťahujú idylickou prírodnou scenériou, rozširujúcimi sa možnosťami trávenia voľného času, dôrazom na sezónne a lokálne jedlá a samozrejme vynikajúcimi službami. Návštevníci majú na výber kúpele s rôznym zložením a teplotou vody, s možnosťami kúpať sa vnútri i vonku s výhľadom na starostlivo upravené záhrady alebo okolitú prírodu. Voda nemusí mať nutne liečivé účinky.

Typicky japonským a pre cudzinca atraktívnym spôsobom relaxu je ponorenie sa do horúcej vody vo vonkajšom bazéne, často skôr pripomínajúcim jazierko, a kochanie sa krásne upraveným okolím. Kúpele sú miestom možností na príjemný rozhovor bez obmedzujúcich spoločenských konvencií, preto do kúpeľov treba ísť s priateľmi alebo nadviazať rozhovor s neznámymi. Aby sa cudzinec vyhol trápnym okamihom, je vhodné vopred sa oboznámiť s etiketou. Pred vstupom do bazéna je nutné sa dôkladne osprchovať, na čo slúžia nízky stolček a malý uterák. Deje sa tak pred zrakmi ostatných kúpeľných hostí. Ostych nie je namieste, keďže je to normálna súčasť kúpeľnej procedúry. Do bazéna alebo nádrže s vodou sa nikdy nesmie dostať mydlo alebo šampón. Na zakrytie intímnych partií slúži malý uterák, ktorý si Japonci po vstupe do bazéna položia na jeho okraj alebo na hlavu. Na hlave pomáha zvládnuť vysokú teplotu vody, čo pomôže najmä cudzincom. Zdá sa, že Japonci znesú vyššiu teplotu vody, pre cudzinca je niekedy nemožné úplne sa ponoriť do vody a chvíľku v nej zotrvať. Aby mohla liečivá voda účinkovať, po opustení bazéna sa hostia neoplachujú.

Hovorí sa, že počas 24 hodín sú prípustné tri kúpele. Horúca voda vyvoláva príjemné pocity únavy a návštevníci sa po vychutnaní jej účinkov tešia na večeru a oddych. Tradičné japonské kúpele ponúkajú cudzincovi príležitosť zažiť tradičné Japonsko, nadviazať rozhovor s kúpeľnými hosťami a dozvedieť sa rôzne zaujímavosti o mieste pobytu. Je to jedinečná možnosť vnímať japonské tradície, prepojiť každodenný život s krásou a starať sa nielen o zdravie tela, ale aj o oddych mysle.