Návšteva japonského domu

AKO VYZERÁ JAPONSKÁ DOMÁCNOSŤ

Takmer polovica japonskej populácie býva v samostatných rodinných domoch a zvyšná časť obyvateľstva, žijúca hlavne v mestských aglomeráciách, obýva byty v poschodových obytných domoch. Aké prekvapenia nás čakajú pri návšteve japonského rodinného domu?

Predovšetkým sa musíme pripraviť na skutočnosť, že, hľadiac na veci okolo nás slovenskými očami nám bude všetko pripadať malé a stiesnené. Cena pôdy v Japonsku je nesmierne vysoká, preto parcely, na ktorých bežné domy stoja, len zriedkavo dosahujú 100 metrov štvorcových. Rodinné domy sa preto stavajú poschodové. Aby lepšie odolali prípadnému zemetraseniu, je drevo ich základným stavebným materiálom. Záhradka za domom takmer neexistuje, v najlepšom prípade je dômyselne navrhnutá ako tradičná japonská okrasná záhrada, pohľadom na ktorú sa možno kochať cez francúzske okno.

Do japonského domu sa vstupuje cez takzvaný genkan. Ide vlastne o vstupnú chodbičku ukončenú stupienkom. Hostia sa v nej vyzujú z topánok, otočia si ich špičkami ku vchodovým dverám, aby do nich pri odchode jednoduchšie vkĺzli. Akonáhle sa hosť vyzuje, okamžite vystupuje na vyvýšený stupienok, ktorý predstavuje súčasť vnútornej časti domu. Je totiž nevhodné stúpať na podlahu genkanu v ponožkách a tak prenášať do bytu možné nečistoty z ulice. Po vystúpení na stupienok ponúkne domáca hosťovi papuče a ten v nich prechádza do vnútra domu.

Pri návšteve japonskej domácnosti sa patrí prinIesť darček. Nesmieme však byť sklamaní, keď si ho hostiteľ neotvorí. Etiketa mu to totiž nedovoľuje. Pravda, v dnešnom modernom Japonsku sa toto pravidlo až tak striktne nedodržiava, ale i tak sa nás hostiteľ najprv opýta, či si ho smie pred nami otvoriť. Po odovzdaní darčeka sme uvedení do obývačky, ktorá býva obyčajne zariadená v západnom štýle. To znamená, že je v nej položený koberec, sedí sa na sedačke a v malých vitrínkach sú vystavené suveníry z ciest a čajové súpravy.

Spálňa môže byť zariadená aj v západnom štýle, ale skôr sa uprednostňuje úspornejšie riešenie, kedy v izbe pokrytej rohožami tatami sa vždy večer rozložia matrace, takzvaný futon a ráno sa aj s vankúšmi a prikrývkami zrolujú a odložia do vstavanej skrine zvanej ošiire. Takáto izba môže byť počas dňa flexibilne využitá ako študovňa, pracovňa či žehliareň. V izbách, ktoré sú pokryté tatami, sa nesedí na stoličkách. Ak teda počas dňa slúži takáto izba ako študovňa, sedí sa pri učení v tureckom sede alebo sa kľačí pri stolíku s krátkymi nohami. Na takýchto stolíkoch pokľačiačky Japonky aj žehlia.

Japonský dom obyčajne obsahuje aj izbu zariadenú v duchu japonských tradícií. Zvykne sa využívať ako hosťovská izba a jej typickou súčasťou je takzvaná tokonoma. Ide o akýsi druh malého výklenku, v ktorom na stene visí zvitok s umeleckou kaligrafiou a pod ním je naaranžovaná ikebana.
Pri návšteve japonského WC sa pred jeho dverami vyzujeme a vnútri sa prezujeme do zelených plastových papúč. Niektoré záchody sú veľmi sofistikované, majú vyhrievanú dosku a rôzne prídavné funkcie. Niektoré napríklad dokážu zastať aj funkciu umývadla, ktoré majú uložené na samotnom zásobníku s vodou. Keď sa totiž spláchne, najprv táto voda vystrekuje v malej fontánke dohora zo zásobníka do akéhosi miniumývadielka a potom ďalej steká do misy a dokončuje splachovací proces. Po použití WC sa vyzujeme zo zelených papúč a prezujeme do pôvodných.

Ak zostávame v japonskom dome aj na noc, čaká nás zaujímavá skúsenosť s kúpeľom. Japonci sa málo sprchujú, radšej sa kúpu. Ich vane sú krátke, ale hlboké. Pred vstupom do horúceho kúpeľa sa najprv v priestore pred vaňou dôkladne osprchujú a umyjú si vlasy. Až potom vchádzajú do vane relaxovať. Po kúpeli sa voda z vane nevypúšťa, len sa zakryje zrolovateľným krytom a čaká na ďalšieho člena rodiny. Tradične sa najprv kúpe najstarší muž v rodine a posledné sa kúpu deti. Hosť má však privilégium ísť sa kúpať ako prvý. Moderné vane možno programovať a nastavovať na nich čas, kedy sa má voda začať napúšťať a s akou teplotou.

Japonské domy nepoznajú centrálne vykurovanie. Každá izba zvykne mať svoje vlastné, väčšinou elektrické výhrevné teleso, ktoré sa však zapína až po návrate obyvateľov domov z práce. V japonských domoch je teda počas studených zimných dní skutočne chladno. Na noc sa vtedy Japonci prikrývajú viacerými prikrývkami a počas dňa sedávajú v obývačke pri kotacu. Ide vlastne o nízky stolík pokrytý hrubou elektricky vyhrievanou dekou. Rodina si okolo neho posadá tak, že nohy vloží pod stolík a teší sa z tepla, ktoré sála spod deky. A hoci je všade naokolo chladno, prináša zima japonskej rodine možnosť precítiť pri kotacu aj to rodinné teplo.

Tento príspevok uverejňujeme s láskavým dovolením našej priateľky Janky Šoucovej.