Macuri

ČAS UVOĽNENIA A ZÁBAVY

Macuri sú japonské sviatky a slávnosti vychádzajúce z pôvodného japonského náboženstva šintoizmu a tiež poľnohospodárskeho spôsobu života Japoncov v dávnej minulosti.

Pre Japoncov sú príležitosťou na komunikáciu s bohmi a dušami predkov, návratom k významným udalostiam minulosti a oslavou prírody. Počas macuri sa posilňujú medziľudské vzťahy v komunite, pocit spolupatričnosti a vzájomnosti a ľudia majú vzácnu možnosť uvoľniť sa od práce a zabaviť s ostatnými.

Macuri sú teda spojením božstiev, teritória a ľudského spoločenstva. Ich hlavnou úlohou bolo nastoliť poriadok a obnoviť pocit istoty u ľudí v komunite. Sú to očistné rituály, počas ktorých si ľudské spoločenstvo uvedomí význam poriadku v živote, vráti sa k svojmu pôvodu a obnoví svoju silu a energiu. Počas macuri ľudia uctievajú božstvá kami, ktoré môžu byť dušami predkov alebo významných osobností. Rovnako môžu kami sídliť v prírodných objektoch a javoch, ako napríklad boh vody alebo búrky a počas macuri ich ľudia žiadajú o priazeň a ochranu. Kami sú ochranné božstvá komunity a aby bol zabezpečený poriadok, je dôležité vzdávať im úctu. Každé nešťastie v komunite spôsobené prírodnou katastrofou alebo chorobou ako bol napríklad mor bolo vysvetľované ako pomsta božstva za nedostatočnú úctu, ktorú mu ľudia prejavili.

Mnohé macuri vznikli v spojitosti s pestovaním ryže, preto sa odohrávali niekoľkokrát do roka v každom regióne krajiny. Ľudia prosili bohov o dobrú úrodu, o ochranu pred škodcami a prírodnými katastrofami a v období zberu úrody ďakovali za jej hojnosť. Iné macuri súviseli napríklad s lovom rýb. Japonská úcta k prírode je zrejmá aj zo slávností, počas ktorých ľudia obdivovali kvitnúce stromy, jesenný spln mesiaca alebo oslavovali sopku Fudži, ktorú zároveň prosili o pokoj a priazeň.

V mnohých japonských mestách sa odohrávajú macuri pripomínajúce významnú historickú osobnosť alebo udalosť. Tvoria ich sprievody alegorických vozov, predstavenia umeleckých skupín, ktoré návštevníkom slávností pripomínajú príbehy a legendy minulých čias. Tieto slávnosti sú prehliadkou nádhery a majestátnosti, členovia sprievodu sú oblečení v autentických odevoch a diváci majú možnosť vidieť množstvo vzácnych artefaktov, ako napríklad samurajskú výzbroj a výstroj, tradičné oblečenie a ozdoby príslušníkov cisárskej rodiny, náboženské a umelecky hodnotné predmety.

Počas macuri môžu božstvá kami znázorňovať ľudia, deti, bábky s ľudskou podobou, zvieratá, hrozivo vyzerajúce masky alebo majú symbolické stvárnenie v podobe prenosnej svätyne, skaly alebo kmeňa stromu. V dávnej minulosti si ľudia uctievali božstvá na otvorených miestach, až neskôr sa začali stavať svätyne ako miesta trvalého sídla kami alebo miesta, kam zostúpi počas slávnosti.

Väčšina macuri má spoločnú základnú štruktúru, ktorá symbolicky znázorňuje chaos, obnovovanie poriadku a návrat. Prvou fázou každej slávnosti je tzv. prebudenie božstva, ktoré naznačuje koniec poriadku a nastolenie chaosu. Vtedy do komunity zostúpi božstvo, otvorí sa svätyňa a božstvo sa prebudí z pokojného do dynamického stavu. Tejto fáze predchádzajú rôzne pôstne a očistné rituály, ako napríklad zákaz kúpeľa, zákaz česať si vlasy, upratovať, rozprávať a pod. Kami sa privádza na zem napríklad v prenosnej svätyni, môže zostúpiť do ľudí ako do médií za sprievodu tanca a hudby alebo vzývaním. Miestom zostúpenia môže byť akékoľvek rituálne očistené a označené miesto, strom a skala. Rituálne nastolenie chaosu môže byť hlučné, drsné až násilné, sprevádzané extázou davu, ktorý v uvoľnení morálnych a sociálnych pravidiel, manifestuje dynamickú silu kami. Deje sa tak udieraním palicami na svätyňu, natriasaním prenosne svätyne alebo krikom. Konajú sa rôzne súťaže, sumó zápasy, ale aj zápasy kohútov alebo býkov.

V druhej fáze je nutné božstvo upokojiť. Správanie sa mení z uvoľneného na usporiadané a kontrolované a formou rituálov, umenia a obradných predmetov ako spev, tanec, recitácia; farebné oblečenie; slávnostné jedlo, alkohol, sa božstvo zabáva a upokojuje. Táto fáza začína usporiadaným sprievodom, ktorý na čele s kňazom a hodnostármi ide na miesto, kde sa stretne s kami a ponúkne kami obetné jedlo a nápoje. Za tie dostane požehnanie a posilnia sa vzťahy komunity a kami.

Fáza návratu znamená východiskový bod pre nový poriadok a počas nej sa božstvo odprevadí do svätyne alebo na iné miesto mimo komunity, napríklad do lesa alebo na pobrežie. Odprevádzanie môže sprevádzať symbolický plač, spev, tanec a podobné rituály. Rôzne rituály vykonávané v rôznych štádiách macuri boli utajené pred cudzincami, aby nestratili svoju silu. Hoci dnes sú verejne prístupné, niektoré časti sa stále odohrávajú mimo zvedavých očí verejnosti..

Hoci mnohé slávnosti sa dnes odohrávajú v uliciach veľkých miest a ich pôvodný posvätný charakter je potlačený komerčnými záujmami, stále sa tešia veľkej popularite miestnych ľudí a priťahujú i turistov. Ich dominantnou súčasťou je sprievod s mikoši – prenosnou svätyňou, ktorá je bohato zdobená a presúva sa buď na kolieskach alebo ju nesú na pleciach muži. Sprevádza ich bohatý program, tradičné jedlo a radosť z možnosti uvoľniť sa a stretnúť podobne naladených ľudí.