Kóreika

Starnúca japonská spoločnosť

Spoločným znakom vysoko rozvinutých krajín je nepochybne vysoký podiel seniorov, čiže osôb nad 65 rokov, v celkovej populácii. OSN stanovila svojim vyhlásením z roku 1956, že spoločnosť s podielom seniorov vyšším ako 21% sa považuje za vysoko prestarnutú. Japonsko túto hranicu prekročilo v roku 2007, kedy až 22% národa tvorili dôchodcovia. Táto ázijská krajina drží svetový primát jednak v počte seniorov v rámci populácie, ako aj v rýchlosti jej starnutia a napokon aj v priemernej dĺžke života svojich obyvateľov. Japonské ženy sa v priemere dožívajú 88 a muži 82 rokov.

V súčasnosti žije medzi 127 miliónmi obyvateľov Japonska 29 miliónov dôchodcov. Odhaduje sa, že do roku 2020 klesne počet Japoncov na 124 miliónov, ale podiel dôchodcov sa zvýši na 34 miliónov. Tieto alarmujúce čísla nútia japonskú vládu pragmaticky riešiť mnoho spoločensko – ekonomických problémov, ktoré prestarnutie obyvateľstva, po japonsky kóreika, prináša. Navyše Japonsko nielen starne, ale rodí sa v ňom čím ďalej tým menej detí, čo situáciu ešte väčšmi komplikuje.

Japonskí dôchodcovia, pokiaľ im to zdravie dovolí, prežívajú jeseň svojho života veľmi aktívne. Mnohí z nich pracujú ako dobrovoľníci v rôznych charitatívnych a kultúrnych organizáciách. Napríklad s nadšením a zadarmo vyučujú japončinu cudzincov žijúcich v ich regióne. Tí, ktorí počas mnohých rokov pracovného vyťaženia nemali čas na koníčky, sa zasa zapisujú na krúžky ikebany, kaligrafie, ľudových tancov či anglickej konverzácie, kde ich vyučujú pre vec zapálení ďalší seniori. Japonské dôchodkyne s obľubou navštevujú kurzy vyšívania či francúzskej kuchyne. Japonci tiež radi cestujú. Po odchode do dôchodku majú na toto hobby nielen dosť času, ale na rozdiel od slovenských dôchodcov, aj dostatok prostriedkov. Aj pri návšteve fitnescentra stretneme viac dôchodcov ako mladých ľudí. Seniori v nich denne niekoľko hodín húževnato precvičujú svoje telá, aby si udržali fyzickú silu a neboli odkázaní na pomoc rodiny. Na tých, ktorých zdravie zradilo a potrebujú pomoc, japonská spoločnosť nezabúda. Vytvorila pre nich a ich rodiny dômyselnú sieť zariadení, ktoré im uľahčujú život a pomáhajú kompenzovať zdravotné problémy. Japonsko je popretkávané rôznymi typmi štátnych i súkromných ustanovizní, ktoré slúžia seniorom. Takmer v každom mestečku sa nachádza denný stacionár, kde seniorom počas dňa zmysluplne vypĺňa program školený personál. Večer sa potom vracajú do rodinného prostredia. Tí, o ktorých sa nemá počas dňa kto postarať, majú možnosť odísť bývať do takzvaných seniorskych domovov so špeciálnou starostlivosťou. Ide prakticky o obdobu našich domovov dôchodcov vo forme obytného domu, v ktorých má každý obyvateľ k dispozícii vlastnú izbu a 24-hodinovú zdravotnú starostlivosť. Záujem o prijatie do tohto typu zariadenia je veľmi veľký, do finálneho sťahovania preto treba niekoľko mesiacov čakať. V Japonsku fungujú i také zariadenia, ktoré sa špecializujú na seniorov trpiacich určitým druhom ochorenia. Vzhľadom na vysoký vek, ktorého sa japonská populácia dožíva, vyvstala napríklad potreba zriadenia domovov pre osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou. V celej krajine ich bolo vybudovaných doposiaľ približne 8 tisíc. V každom z nich žije spoločne maximálne 10 seniorov so spomínanou diagnózou. Nestará sa však o nich žiaden personál. Oni sami v rámci možností, ktoré im dovoľuje stupeň ich postihnutia, riadia chod domácnosti a delia sa o všetky domáce práce. Preukázalo sa, že je to dobrý spôsob, ako spomaliť zhubné napredovanie Alzheimerovej choroby.

Japonská spoločnosť má v každom ohľade seniorov v úcte. Svedčí o tom i fakt, že každoročne tretí pondelok v mesiaci september sa v Japonsku nesie v duchu štátneho sviatku s názvom: Ródžin no Hi , čiže Deň úcty k starším. Týmto pondelkom navyše začína takzvaný Týždeň úcty k šedinám, kedy sa po celom Japonsku konajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Ich cieľom je obrátiť pozornosť verejnosti na seniorov a na nezastupiteľnú rolu ich skúseností pri budovaní kvalitnejšej spoločnosti. Spomínaný sviatok sa slávi už od roku 1948 a do života bol uvádzaný nasledujúcim sloganom: „Vážme si starších, požičajme si ich múdrosť a postavme krajinu opäť na nohy!“

Tento príspevok uverejňujeme s láskavým dovolením našej priateľky Janky Šoucovej.