Japonské objavy a vynálezy

ČO VŠETKO BOLO VYMYSLENÉ V JAPONSKU

O Japonsku možno bez preháňania hovoriť ako o patentovej veľmoci. Veď len v roku 2019 bolo zaregistrovaných takmer 310 000 žiadostí o patent, z ktorých 10% tvorili patenty vynájdené zahraničnými vedcami uskutočňujúcimi svoj výskum v Japonsku.

Možno ani netušíme, koľko základných vecí dennej spotreby vynašli japonskí vedci či laickí nadšenci. Napríklad taká instantná káva! Mnohí z nás po nej siahneme po rannom prebudení s nádejou, že nás postaví na nohy. Zrejme nás však prekvapí skutočnosť, že duchovným otcom procesu jej výroby je japonský chemik Satori Kató. Ten v roku 1899 počas skúmania možností výroby rozpustného zeleného čaju viac menej náhodne odhalil aj možnosti extrahovať vodu z kávových zŕn, a tak vytvoriť kávu instantnú. V roku 1901 predstavil svoju kávu na celoamerickej výstave v Buffale, ale keďže Japonci v tom čase príliš kávu nepili, ani sa ju len nepokúsil patentovať. Prekvapivo získal patent na výrobu instantnej kávy Američan George Washington a meno Satori Kató upadlo do zabudnutia.

Aj mechanická ceruzka, nazývaná slangovo pentelka či verzatilka, má svoj pôvod v Japonsku. V roku 1915 ju uviedla na trh firma Hajakawa a pomenovala ju anglickým sharp pencil, čiže ostrá ceruzka. Tá sa okamžite stala obrovským hitom. Firma napokon zmenila svoje meno podľa prvého slova slávnej ceruzky a zrodila sa známa firma SHARP, ktorá už dávno nevyrába mechanické ceruzky, ale počítače, televízory a domáce spotrebiče.

Keď nás dlhotrvajúce žalúdočné problémy privedú až do gastroenterologickej ambulancie, stretneme sa s ďalším japonským vynálezom – endoskopom. Vývoj tohto, pre vnútorné vyšetrenie žalúdka neodmysliteľného prístroja ukončil v roku 1950 trojčlenný tím vedcov na čele s doktorom Macuom Sugiurom. Jeho zvyšní dvaja kolegovia boli optickí inžinieri. Nuž a keď sme už pri optike, aj pri zrode kontaktných šošoviek či úsporného LED osvetlenia stáli Japonci. Aj idea optického vlákna skrsla v hlave japonského univerzitného profesora Džuničiho Nišizawu. Odoslal svoju žiadosť o zaregistrovanie patentu na Japonský patentový úrad, ale úradník, ktorý ju posudzoval, ju zamietol, pretože jej neporozumel. Medzitým žiadosť o medzinárodný patent na optické vlákna zaregistrovali v Spojených štátoch, odobrili ju a teraz Japonci musia platiť licenčné poplatky za vynález, ktorý vynašli ako prví.

Japonské ženy, respektíve ženy vo všeobecnosti, iste potešil objav japonských vedcov Tokišiho Nišikawu a Tacuheja Miseho, ktorí na začiatku 20. storočia vynašli špeciálnu techniku na vyvolanie tvorby okrúhlych perál vo vnútri pohlavných žliaz lastúr vložením cudzieho telesa do ich vnútra. V roku 1916 vykultivovali prvú úrodu okrúhlych perál. Tento objav odštartoval prudký nárast perlových fariem, ktoré na trh dodávajú perfektne okrúhle perly za rozumnú cenu.
Mladí ľudia zasa určite oceňujú CD a DVD prehrávače, hracie konzoly, plazmové televízory, či obyčajné kalkulačky, ktoré rovnako vyšli z dielní japonských vedcov.
Japonci orientujú svoj výskum azda na každé vedecké pole a odvetvie. Napokon, od roku 1949 do roku 2010 si odniesli až 18 Nobelových cien. Okrem dvoch cien za literatúru a jednu cenu za mier boli japonskí vedci odmenení raz Nobelovou cenou za medicínu, sedemkrát Nobelovou cenou za fyziku a rovnako sedemkrát Nobelovou cenou za chémiu.

Je všeobecne známe, že Japonsko rýchlo napreduje vo výskume humanoidných robotov, takzvaných androidov. Verejnosti už predstavili viaceré prototypy, ktoré by mali reálne zastúpiť človeka pri rôznych činnostiach. Nuž, môžeme s napätím očakávať, čím nás na tomto poli japonskí vedci prekvapia nabudúce.

Tento príspevok napísala naša priateľka, podporovateľka a bývalá kolegyňa Janka Šoucová.