Izakaja

JAPONSKÁ „KRČMA“ IZAKAJA

Každá kultúra sa vyznačuje osobitým spôsobom verejnej konzumácie alkoholu. Miesto, kde sa táto „Bohu nemilá“ činnosť odohráva v Japonsku, sa nazýva izakaja.

Izakaja je tradičná japonská krčma, v ktorej sa podáva predovšetkým pivo a japonský alkohol. Medzi najznámejšie druhy patrí ryžové víno sake, pálenka z ryže alebo obilia šóčú a nápoj čúhai, čiže pálený alkohol riedený sódou s ovocnou príchuťou. Spolu s nápojmi sa vždy konzumuje aj jedlo, čím sa tento druh pohostinstiev odlišuje od barov, kde podávajú najmä alkohol zo západných krajín. Hoci posedenie pri poháriku je hlavným dôvodom návštevy, pestrá ponuka surových i tepelne upravených rýb, morských plodov, zeleniny či vyprážaných a pečených kúskov mäsa robí z izakaje prostredie so svojskou hrejivou atmosférou. Prístupné je aj pre tých, ktorí alkohol nepijú. Títo ľudia práve vďaka podávanému jedlu nemusia pozvanie priateľov odmietnuť. Jednoducho sa zúčastnia na spoločnej večeri, pričom alkoholický nápoj nahradia napríklad čínskym čajom oolong, ktorý sa v Japonsku nazýva úronča.

Izakaja je miestom, ktoré v minulosti vyhľadávali predovšetkým pracujúci muži. Často ju navštevovali v skupinách spolu s kolegami po práci. Dnes je však klientela zariadení oveľa širšia. Prichádzajú sem i mladé pracujúce ženy, študenti alebo väčšie skupiny, ktoré majú nejaký dôvod na oslavu či posedenie.

Tradičné pohostinstvá sú často malými rodinnými podnikmi. Zväčša ide o nenápadné drevené domčeky s posuvnými vchodovými dverami, učupené v úzkych uličkách. Večer, keď príde ich čas, možno ich poľahky nájsť podľa červenej papierovej lampy akačóčin, zavesenej nad vchodom. Tieto lampáše, lákajúce hostí svojim teplým svetlom, sú takým neodmysliteľným symbolom izakají, že ich samotný názov sa stal synonymom pre slovo „krčma“.

Hostia izakaje si zväčša môžu vybrať, či sa posadia k stolu západného typu, alebo si sadnú k nízkemu stolíku na ryžové rohože tatami. Ak uprednostnia posedenie na tatami, treba sa vyzuť, aby rohože nezničili. Okrem stolov sú k dispozícii aj miesta pri barovom pulte v blízkosti obsluhy, kam si zväčša sadajú jeden alebo dvaja hostia. Ak má izakaja veľa zákazníkov, dodržiavanie tohto zvyku je akýmsi bontónom. Malý počet ľudí neobsadzuje stôl, ktorý môže poslúžiť väčšej skupine. Za týmto zvykom badať silný obchodnícky duch Japoncov.

Miesto pri barovom pulte zároveň poskytuje osamoteným zákazníkom možnosť viesť konverzáciu s majiteľom podniku, ktorý priamo pred ich zrakom pripravuje jedlá a nápoje. Ak je človek stálym hosťom, práve konverzácia s majstrom kuchárskeho umenia môže byť preňho príjemnou spoločenskou chvíľou. Uvoľnený rozhovor spojený s možnosťou dívať sa na prípravu jedla navodzuje domácku atmosféru a po celodennom pracovnom dni je pre človeka balzamom na dušu.

Za zmienku stoja aj zvyky pri skupinovom stolovaní. Každá skupina má svoju vnútornú hierarchiu, ktorá má vplyv na to, ako sa ľudia usadia. Hostia si najprv objednajú nápoje a jedlo. To je potom pripravené a servírované tak, aby sa mohlo jesť spoločne. Na začiatku dostanú všetci horúci vlhký uteráčik ošibori, ktorý poslúži na očistu rúk. Obsluha vzápätí prinesie každému drobné, zato však vizuálne dokonalé upravené predjedlo zvané otóši. Práve ním sa často predvádza individualita a majstrovstvo šéfa kuchyne. Hoci si otóši hostia neobjednávajú, je to prvé jedlo na uvítanie a treba zaň aj zaplatiť. Po ňom prídu na rad objednané nápoje a jedlá, ktoré možno priebežne dopĺňať.

Pri posedení v skupine sa považuje za neslušné, ak si človek naleje alkohol sám. Dobrým zvykom je, že spolusediaci si nalievajú navzájom. Ak máte prázdny pohár, jednoducho zdvihnete fľašu a človeku vedľa alebo oproti naznačíte, že mu chcete doliať. Fľašu pritom treba držať oboma rukami. Oslovený zase oboma rukami pridrží svoj pohár, poďakuje sa a vzápätí sa postará o naplnenie vášho pohára. Prísnejšie sa nalievanie do vlastného pohára posudzuje u žien. Žena, ktorá si nalieva sama, môže byť totiž považovaná za hostesku z prostredia barov slúžiacich na rozptýlenie mužov, to jest  za ženu voľnejších mravov.

Platí sa nakoniec. Vo veľkých mestách je zvykom rozdeliť celý účet rovným dielom medzi všetkých zúčastnených. Tento spôsob sa nazýva warikan. Stáva sa však, že ak niekto konzumoval výrazne menej ako ostatní alebo je v danej situácii považovaný za hosťa, jeho príspevok môže byť o niečo nižší, prípadne neplatí vôbec. Platí sa presne vyúčtovaná suma. Zanechať pri platení prepitné nie je v Japonsku zvykom. Naopak, mohli by ste ním uraziť.