Hanami

POMINUTEĽNOSŤ ŽIVOTA V KVETE SAKURY

Vzťah Japoncov k prírode a jej krásam dokumentuje aj u nás známe umenie aranžovania kvetín ikebana, či trpezlivé pestovanie miniatúrnych stromov bonsai. Menej sa už vie o typickej jarnej udalosti hanami.

Doslovný preklad, ktorý znie: pozeranie sa na kvety, nám ešte veľa nenapovie o jej skutočnej podstate. Keď však dodáme, že ide vlastne o kochanie sa kvetmi sakury, dostáva termín hanami jasnejšie kontúry. Sakura, čiže japonská čerešňa, je pre svoje nádherné ružovo-biele kvety považovaná Japoncami za jeden z najkrajších stromov. V priebehu storočí Japonci vyšľachtili množstvo odrôd tohto stromu, ktoré nerodia plody, ale vznikli len za účelom okrasného využitia.

Čaro sakurových kvetov nespočíva len v ich evidentnej kráse. Pre Japonca ich príťažlivosť súvisí s faktom, že v plnom kvete sa nachádzajú len pár dní. A tak skutočné hanami ani tak neznamená sledovanie rozkvitnutých kvetov na strome. Ide skôr o to, s nádychom smútku a nostalgie, pozorovať, ako kvety, ktoré pri odkvitaní padajú zo stromu, poletujú v jarnom vánku a ticho padajú na svojej krátkej ceste na studenú zem. Pre Japonca znamená tento okamih melancholickú pripomienku toho, že všetko živé je pominuteľné.

Keďže japonské ostrovy sa tiahnu vertikálne od tropického juhu až po chladný sever, kvety sakúr, ktoré sa vyskytujú na celom súostroví, kvitnú v závislosti od svojej polohy od konca januára do konca mája. V tomto čase sa súčasťou hlavných správ stávajú aj takzvané čerešňové správy, ktoré informujú obyvateľov, v ktoré dni sa v jednotlivých lokalitách očakáva plný kvet sakúr. Na základe tejto informácie Japonci vedia, kedy si majú naplánovať hanami. Po celom Japonsku je viac ako 1200 najvychytenejších pozorovacích miest hanami. Obyčajne ide o veľké parky alebo záhrady pri hradných sídlach. Aby si Japonci dokázali zabezpečiť čo najlepšie miesto v obľúbených lokalitách, rozložia svoju modrú plastikovú deku pod stromami ešte deň vopred a držia miesto buď svojej rodine alebo kolegom z firmy. Tí potom na druhý deň prinesú zásoby jedla a pitia, niektorí aj súpravu karaoke a takto, veseliac sa až pod padajúcimi kvetmi, zaháňajú smutnú spomienku na pominuteľnosť vecí i ľudí. Tí, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť si pozorovacie miesto vopred, sa jednoducho prechádzajú po parku popri tých šťastnejších sediacich pod stromami a kráčajúc meditujú, či sa len jednoducho kochajú.

V súčasnosti už cestovné kancelárie ponúkajú aj netradičné spôsoby užívania si hanami. Existuje možnosť vychutnávať si ich zo špeciálne vypravovaných vlakov, z výletných lodí, z helikoptéry či z človekom ťahanej rikše.

Napokon hanami predstavuje aj neoddeliteľnú súčasť japonského tradičného umenia. Starí majstri o hanami písali básne, zvečňovali ich v drevorezbách, piesňach i divadelných hrách. Hanami je jednoducho najpríťažlivejší fenomén japonskej jari a azda niet Japonca, ktorý by sa naň rok čo rok znova netešil.

Tento príspevok uverejňujeme s láskavým dovolením našej priateľky Janky Šoucovej.