Gakureki šakai

JAPONSKÉ ŠKOLSTVO

Japonská spoločnosť označuje samú seba termínom gakureki šakai, čiže ako spoločnosť kladúcu veľký dôraz na pozadie dosiahnutého vzdelania. Na výšku spoločenského statusu či možnosť postupu v zamestnaní totiž vplýva nielen výška dosiahnutého vzdelania, ale hlavne postavenie a prestíž univerzity, ktorú Japonec navštevoval.

Tendencia vytvárať vertikálny hodnotiaci rebríček je zreteľná v každej sfére života japonskej spoločnosti, preto ani vysoké školy nie sú výnimkou. A tak najprestížnejšie školy patria do takzvanej ičirjú, čiže prvej kategórie, za nimi existuje zoznam škôl nirjú, čiže druhej kategórie, potom sanrjú – školy tretej kategórie a tak ďalej. Čím prestížnejšia univerzita, tým lepšie vyhliadky do budúcnosti. Mnohé japonské matky preto už od predškolských rokov dôsledne vyberajú školy pre svoje dieťa, nútia ho chodiť na rôzne doučovania a večerné prípravky, aby bolo dieťa schopné uspieť na prijímacích pohovoroch na najlepšiu univerzitu.
Vráťme sa však na začiatok rebríčka japonského vzdelávacieho systému.

Rovnako ako u nás môžu pracujúce matky zveriť svoje dieťa už od jedného roka do verejných či súkromných jaslí, ktoré častokrát za príplatok ponúkajú stráženie ich ratolestí do hlbokej noci. Od tretieho roku života môže dieťa navštevovať škôlku. Tie nemajú stanovené učebné osnovy, ako je to u nás. Tak ako existujú škôlky, ktorých hlavnou náplňou je poskytnúť dieťaťu bezpečný priestor na hru, tak existujú škôlky so štrukturovaným edukačným prístupom zameraným na to, aby dieťa dokázalo uspieť na prijímacej skúške na prestížnu súkromnú základnú školu. Univerzity prvej kategórie majú totiž aj svoje vlastné škôlky, základné, nižšie i vyššie stredné školy. Ak sa už raz dieťaťu podarí v ktorejkoľvek etape dostať na takúto školu, automaticky postupuje v štúdiu až na univerzitu.

Do prvej triedy základnej školy nastupujú 6-ročné deti prvého apríla, kedy sa v Japonsku začína školský rok, a strávia v nej 6 rokov. Potom sa učia ďalšie tri roky na takzvanej nižšej strednej škole, ktorá zodpovedá nášmu druhému stupňu základnej školy. Väčšina žiakov sa aktívne zapája do viacerých športových a umeleckých krúžkov, ktoré prebiehajú priamo na pôde školy a vedú ich samotní učitelia. V škole sa tak žiaci zdržiavajú obyčajne až do osemnástej hodiny. Ani potom sa však väčšina zo žiakov nižšej strednej školy nevracia priamo domov. Aby sa tínedžeri dostali na čo najlepšiu vyššiu strednú školu, mnohí z nich navštevujú večer rôzne prípravné školy či doučovania, a to aj cez víkend. Nie je preto nezvyčajné stretnúť neskoro večer na stanici deti so školskými taškami na chrbtoch, ako sa po dlhom dni vracajú domov, kde ich ešte čaká príprava na ďalší deň.

Absolvovaním nižšej strednej školy sa síce končí povinná školská dochádzka, ale 95% žiakov pokračuje v trojročnom štúdiu na vyššej strednej škole. Zhruba 55% týchto škôl je súkromných, a teda platených, ale spoplatnené je i štúdium na verejných vyšších stredných školách. V poslednom ročníku sa študenti vzdajú všetkých krúžkov a intenzívne sa pripravujú na prijímacie pohovory na univerzity. Opäť mnohí z nich začnú navštevovať večerné prípravné kurzy a štúdiom trávia dlhé hodiny. Úspešné zvládnutie prijímacích pohovorov na univerzitu sa totiž považuje za najdôležitejší krok v živote Japonca. Výška školného na univerzite sa odvíja od výšky príjmov rodičov študenta. Čím viac rodičia zarábajú, tým väčšou mierou sa podieľajú na hradení študijných výdavkov. V Japonsku je však rozvinutý aj systém vládou podporovaných štipendií a finančnú pomoc možno získať aj z grantov tretieho sektora. Štúdium je rozdelené na štvorročné bakalárske a následne dvojročné magisterské. V magisterskom štúdiu však pokračuje sotva desatina bakalárov. Súvisí to azda s tým, že prijímacie pohovory na magisterské štúdium sú objektívne veľmi náročné a študent musí mať jasnú predstavu, aký výskum chce počas štúdia vykonávať. V Japonsku existujú ešte i dvojročné, takzvané krátke, univerzity, ktoré navštevujú takmer výlučne ženy a obsahom štúdia sú predmety, ktoré súvisia s ekonomikou vedenia domácnosti, starostlivosťou o deti a praktickými domácimi zručnosťami.

Pre úplnosť obrazu japonského vzdelávacieho systému ešte treba dodať, že odborné školy technického rázu, ako sú u nás priemyslovky, fungujú aj v Japonsku, ale nastupuje sa na ne až po absolvovaní vyššej strednej školy. Ich absolventi síce nedostanú vysokoškolský diplom, ale na trhu práce je po nich veľký dopyt.
Japonci sú presvedčení, že dobré vzdelanie je bránou ku šťastnému životu, preto ochotne robia domáce úlohy aj cez prázdniny a úprimne sa čudujú, keď sa dozvedia, že na Slovensku počas dvojmesačných prázdnin žiaci a študenti skutočne iba relaxujú.

Tento príspevok uverejňujeme s láskavým dovolením našej priateľky Janky Šoucovej.