Fudži

HORA FUDŽI

Fudži je jeden z najtypickejších symbolov Krajiny vychádzajúceho slnka a zároveň jej najvyšší vrch.

Hora Fudži leží v centrálnej časti najväčšieho ostrova Honšú, približne 100 km severovýchodným smerom od hlavného mesta Tókia na hranici prefektúr Jamanaši a Šizuoka. Dosahuje výšku 3776,24 m, jej kráter má priemer približne 500 m a je hlboký asi 250 m. V jej okolí sa nachádza niekoľko menších miest a päť jazier, ktoré poskytujú úžasný výhľad na horu a preto sú obľúbenými turistickými destináciami. Fudži je však ostýchavá stará dáma a väčšiu časť roka je zahalená mrakmi alebo hmlou. Výnimočne, za dobrého počasia a viditeľnosti, väčšinou v zime, ju vidno zo 100 km vzdialených miest Tókia a Jokohamy.

Názov Fudži sa skladá z dvoch znakov, ktoré v modernej japončine znamenajú „bohatý“ (fu) a „osoba s istým statusom“ (ši/ďalšie čítanie dži) Tieto znaky však boli vybrané na zápis názvu hory kvôli svojmu čítaniu, nie kvôli významu. Význam jej názvu ostáva zahalený tajomstvom. Niektoré pramene hovoria, že slovo Fudži znamenalo „nesmrteľná,“ ďalšie uvádzajú „množstvo vojakov stúpajúcich po kopci,“ iné prekladajú význam ako „jedinečná.“ Existujú aj názvy odvodené od pozoruhodného tvaru hory. V zahraničí sa často hovorí o Fudžijame. Ide o nesprávne čítanie znaku s významom hora, ktorý sa pridáva za názov. Správne sa číta „san“ a po japonsky sa teda hora Fudži povie Fudži san.

Predpokladá sa, že prvý výstup na horu uskutočnil v 7. storočí neznámy mních v rámci náboženských cvičení. Hora, najmä jej vrchol, bola vždy považovaná za posvätné miesto, sídlo božstiev a slúžila aj ako pútnické miesto. Až do obdobia Meidži, čiže do polovice 19. storočia, bola zakázaným miestom pre ženy. V tom období na ňu tiež vystúpil prvý cudzinec.

Fudži priťahuje ľudí svojim neskutočne pravidelným kužeľovitým tvarom so snehovou čiapočkou na vrchole počas chladných mesiacov. Priemerná teplota na jej vrchole sa pohybuje okolo mínus 6 stupňov Celzia. Odborníci ju dnes klasifikujú ako aktívnu sopku s nízkym rizikom erupcie. Naposledy bola aktívna v roku 1707. Na jej vrchole je plne automatická meteorologická stanica, ktorá v roku 2004, po 72 rokoch činnosti, nahradila stanicu obsluhovanú človekom.

Dnes je výstup na horu turistickou atrakciou a jej chodníčky sú veľmi frekventované. Hovorí sa, že iba blázon na Fudži aspoň raz nevylezie a iba blázon na ňu vylezie i po druhýkrát. V roku 2009 na horu Fudži vystúpilo približne 300 000 návštevníkov, v roku 2019 to bolo 235 000. Najatraktívnejší je nočný výstup, aby turisti dorazili k vrcholu tesne pred brieždením. Pozorovanie vychádzajúceho slnka z vrcholu hory Fudži je veľmi populárne a nazýva sa „goraikó“ – ctený príchod svetla. Výstup z úpätia hory je menej obľúbený, zväčša začína od piatej stanice niekoľkými trasami. Po piatu stanicu sa možno dopraviť autobusom. Niektoré trasy ponúkajú aj historicky cenné pamiatky – svätyne alebo čajovne. Výstup sa kvôli počasiu odporúča počas leta a niekedy môže ísť naozaj o masovú akciu, kedy turista kráča na vrchol v dave medzi ostatnými turistami. Cesta na vrchol môže trvať od troch po osem hodín. Je pomerne náročná kvôli povrchu, na ktorom vraj po dvoch krokoch vpred nasleduje krok vzad.

Menej známou a veľmi smutnou súčasťou Fudži a jej okolia je les Aokigahara nachádzajúci sa na jej západnej strane. Ľudové povesti a legendy hovoria o duchoch a démonoch, ktoré v lese strašili. V 19. storočí sa chudobné rodiny chodili práve sem zbaviť priveľmi mladých alebo príliš starých členov rodiny. Dnes je tento husto zarastený les neslávne známy ako druhé najobľúbenejšie miesto na svete pre ľudí so samovražednými úmyslami. Každoročne tu ukončí svoj život približne 30 ľudí, v roku 2002 sa našlo dokonca 80 tiel. Miestne úrady v snahe odradiť potenciálne obete umiestnili na okraj lesa tabule s textom, ktorý má prinútiť ľudí zvážiť svoj zúfalý čin.

Fudži sa preslávila i v umení ako nekonečný zdroj inšpirácie pre umelcov. Spomína sa v mnohých literárnych dielach, ospevujú ju básne a známe sú Hokusaiove série drevotlačí „36 pohľadov na horu Fudži“ a „100 pohľadov na horu Fudži.“ Ich hlavnou myšlienkou je nekonečné množstvo obrazov a dojmov, ktoré Fudži ponúka. Pohľad na túto majestátnu horu vzbudzuje rešpekt a úctu v každom jej obdivovateľovi.