CUJU

OBDOBIE DAŽĎOV CUJU 

Podobne ako v Európe, aj na japonskom súostroví sa striedajú štyri ročné obdobia. S trochou humoru však možno povedať, že Japonsko má ešte o jedno obdobie viac. Je ním cuju alebo „obdobie dažďov“.

Cuju

Na rozdiel od u nás známej „Medardovej kvapky“, cuju v Japonsku je pravidelný klimatický jav. Prejavuje sa v širšej oblasti východnej Ázie počas štyroch až šiestich týždňov od konca mája do prvej polovice júla. S výnimkou severne položeného ostrova Hokkaidó každoročne zasahuje japonské súostrovie, južnú časť Kórejského polostrova, časť Číny a Taiwan.

Vznik obdobia dažďov súvisí so zrážkou obrovských más vzduchu s rôznou teplotou a vlhkosťou. Nad čínskym územím juhozápadne od Japonska sa stretá suchý kontinentálny vzduchu zo severu s vlhkou monzúnovou masou prúdiacou z juhu. Nad Japonskom a Kórejským polostrovom sa zase stretáva studený vzduch sponad Ochotského mora s teplým vzduchom z oblasti Tichého oceána. Rozdiely vo vlhkosti a teplote týchto más spôsobujú vznik širokého frontálneho pásma, ktoré Japonci nazývaju cuju-zensen alebo „front obdobia dažďov“. Front, ktorý len pozvoľna postupuje z juhu na sever, počas niekoľkých týždňov prináša na japonské ostrovy teplé a mimoriadne vlhké počasie.

Sivá zamračená obloha, drobný, ale vytrvalý dážď, vlhko a teplo. To sú charakteristické črty cuju, ktoré vo všeobecnosti nie je vnímané ako príjemné obdobie. Japonci dávajú dlhotrvajúcemu dažďu často prívlastok uttóší, čo možno preložiť ako pochmúrny, skľučujúci či bezútešný. Obdobiu dažďov však nemožno uprieť jeho veľký význam, ktorý má pre poľnohospodárstvo, najmä pre pestovanie ryže.

Jeho príchodu i koncu sa venuje pozornosť v médiách i v bežnej konverzácii ľudí. Začiatok Japonci nazývajú cuju-iri a vnímajú ho ako symbol konca jari a začiatku skorého leta. Jeho koniec volajú cuju-ake a považujú ho za príchod ozajstného horúceho leta. Keďže japonské súostrovie ťahajúce sa zo severu na juh je dlhé viac ako tisíc kilometrov, cuju na juhu krajiny sa začína i končí o niekoľko dní až týždňov skôr ako na severe. Hydrometeorologický ústav podrobne sleduje postup frontu a miestne stanice vyhlasujú začiatok a koniec cuju v danej oblasti. Počas celého obdobia napadne v krajine od 200 do 500 mm zrážok. V závislosti od ich množstva a intenzity sporadicky dochádza i k lokálnym zosuvom pôdy alebo záplavám.

Obdobie dažďov má svoje miesto i v poézii, napríklad v básňach haiku. Neodmysliteľne sa s ním spájajú hortenzie, ktoré nádherne kvitnú po celý jún. V parkoch, záhradách, či v dlhých pásoch pozdĺž železničných tratí nasávajú všadeprítomnú vlhkosť a odmeňujú sa za ňu veľkými plnými kvetmi meniacimi farby od modrastej cez ružovú až po fialkastú.

Súčasťou výbavy každého človeka je v tomto období dáždnik. Keď si ho však zabudnete, nemusíte zúfať. Bez problémov vám ho požičajú v recepcii hotela, alebo ho lacno kúpite takmer na každom kroku. K spoločenskému bontónu patrí, že pri vstupe do verejných budov alebo obchodov nevchádzate dnu s mokrým dáždnikom v ruke. Odložíte si ho do stojana umiestneného pri každom vchode a pri odchode si ho tam opäť nájdete.

Zaujímavosťou je, že pre veľkú vlhkosť si Japonci spájajú obdobie dažďov so zvýšeným počtom prípadov potravinovej nákazy. Vrásky na čele mnohým spôsobujú i plesne, ktorým sa v tomto období dobre darí. Ak sa im nevenuje dostatočná pozornosť, malé nenápadné čierne bodky na vlhkých oknách, závesoch či v kúpeľniach sa rýchlo premenia na široké mapy. Za bojom s plesňami však nedá bodku ani koniec obdobia dažďov. Po ňom totiž nasleduje horúce a mimoriadne vlhké leto.