Viktória Marková

Viki Marková

Najjednoduchšie sa predstavím cez to, čo rada robím.

Najviac svojho času venujem cudzím jazykom, cestovaniu, ľuďom a jedlu.

Koľko rečí vieš, …

Ako Husákovo dieťa ma sprevádzala povinná ruština až po maturitu. I keď ma celkom bavila, dnes si z nej pamätám už len veľmi málo. Takmer súčasne s ruštinou som začala aj s angličtinou. Myslím, že som mala šťastie, že na našej vidieckej základnej škole sa už za socializmu učila angličtina. Tento jazyk ma teda sprevádza väčšiu časť môjho života. Vysoká škola bola výzva: angličtina alebo japončina? Japončina sa po prvýkrát otvárala na Slovensku ako jednoodborové štúdium. Voľba bola jasná, vyhrala exotika. Angličtina aj japončina sa nakoniec stali prácou aj záľubou, keďže som 13 rokov pracovala ako odborná asistentka na mojej Alma Mater, kde som sa venovala japončine a japonskej kultúre, angličtine, medzikultúrnej a neverbálnej komunikácii. Objavilo sa ešte pár neveľmi úspešných pokusov o zvládnutie ďalších jazykov, najďalej (ale nie veľmi ďaleko) som sa zatiaľ dostala s taliančinou.

Cesty

Moje prvé cesty viedli do spriatelených socialistických krajín na letné dovolenky a medzinárodné tábory. Oveľa viac pre mňa znamenala prvá samostatná cesta do Anglicka v roku 1993, lebo to bol Západ na vlastné oči a veľká skúsenosť. Najďalej som sa zatiaľ dostala do Japonska. Je to nádherná krajina, ktorá mi je veľmi blízka, i keď je veľmi odlišná. Môj zoznam „to-visit“ krajín je veľmi dlhý. Na niektoré miesta sa vraciam opakovane pre ich atmosféru, dobré jedlo a krásnu krajinu – jednou z nich je Taliansko.

Čo si navaríš, to si aj zješ

Neplním internet fotografiami toho, čo práve jem, ale jedlo ma baví. Mám rada nové chute a prepojenie jedla s ľuďmi. Je to vďačná téma na rozhovor, výborný ice-breaker, dá sa o ňom čítať, pozerať, cestovať za ním, objavovať cez neho históriu, kultúru, zvyky a samozrejme, dá sa jednoducho zjesť.

Ľudia

Všetky moje záujmy spája komunikácia a ľudia, čo sa celkom prirodzene prenieslo do mojej práce. Učím angličtinu, lebo mi to umožňuje stretávanie a komunikáciu so zaujímavými ľuďmi. Každý má svoj pozoruhodný príbeh. Teší ma, ak moji študenti vedia v angličtine hovoriť o tom, čo ich zaujíma a baví a poskytujem im veľa priestoru na rozprávanie. Nie som otrokom učebníc, hodiny učím „na mieru“ a mám rada kreativitu a humor.

Prečo Naruhodo?

Lebo spolu s Ľubicou chceme odovzdať iným to, čo sme sa o Japonsku naučili, čo sme videli a zažili. Priniesť kúsok Japonska na Slovensku formou koncertu alebo prednášky, pomôcť porozumieť japonskej kultúre cez jazyk (buď japonský alebo anglický) a komunikáciu, priblížiť japonskú mentalitu. Sme slovenským oknom do Japonska, aby doň mohol ktokoľvek nielen nazrieť, ale priamo vstúpiť a povedať: Á, naruhodo… 😊